Ako správne vybrať ATS - automatický záložný zdroj?

Pri nečakanom výpadku elektrického prúdu v nemocniciach, dátových centrách, výťahových systémoch, firmách alebo domácnostiach je potrebné nahodiť záložný zdroj, ktorý zabezpečí, že kriticky dôležité prístroje a zariadenia budú aj naďalej fungovať. Ako ale taký záložný zdroj vybrať?

 

Najprv krátko k názvosloviu. Záložným zdrojom sa často hovorí aj záložné agregáty, záložné generátory alebo záložné elektrocentrály. Nenechajte sa zmiasť – vždy ide o jeden a ten istý prístroj. Zariadenie, ktoré dodáva do siete elektrickú energiu vo chvíli, keď dôjde k výpadku.

 

Jednofázový alebo trojfázový?

 

Záložné zdroje sa rovnako ako klasické elektrocentrály predávajú v jednofázovom a trojfázovom prevedení.

 

Pred výberom zdroja si spíšte zoznam všetkých prístrojov, ktoré sú pre vás kriticky dôležité a aj pri výpadku prúdu musia bezpodmienečne zostať v prevádzke. Ak sa na zozname objavia trojfázové zariadenia (400V), potom si musíte zaobstarať trojfázový zdroj. V opačnom prípade vám stačí jednofázový.

 

U trojfázových agregátov si dávajte pozor, aby poskytovali dostatočný výkon aj na jednej fáze. Jednofázové spotrebiče totiž nedokážu využiť celý potenciál elektrocentrály a berú si prúd len z jednej fázy.

 

Automatické alebo manuálne spúšťanie?

 

Záložné generátory môžete spúšťať ručne alebo si zaobstarať ATS, ktoré sa pri zistenom výpadku prúdu štartujú automaticky.

 

Ak si chcete zaobstarať záložný zdroj s ručným štartom, musíte mať pred rozvádzačom trojpólový prepínač sieť-0-generátor, ktorý zaručuje, že sa sieť a záložný zdroj nikdy „nestretnú“. Pri výpadku potom tento prepínač ručne prepnete do polohy „generátor“.

 

Následne ešte musíte zapnúť samotnú elektrocentrálu, zvyčajne pomocou kľúča alebo štartovacej šnúry. Práve toto je najväčšia nevýhoda ručného štartovania – od výpadku prúdu po naštartovanie zdroja často uplynie aj niekoľko minút, čo je pre rad prístrojov (napr. v nemocniciach) kritické.

 

Oproti tomu ATS (Automatic Transfer Switchers) rozpoznávajú výpadok prúdu automaticky. Ako náhle zistia, že ide o skutočný výpadok, a nie len krátkodobé zakolísanie v sieti, sami sa naštartujú. Od výpadku prúdu po ich naštartovanie zvyčajne uplynie len niekoľko desiatok sekúnd.

 

Novšie modely ATS navyše ani nemusíte kontrolovať. Ešte pred pár rokmi všetci výrobcovia odporúčali vykonávať u ATS pravidelné skúšobné štarty na kontrolu pripravenosti systému. Dnešné generátory ale tieto skúšobné štarty vykonávajú automaticky, bez vášho vedomia.

 

Nové modely ATS s riadiacou jednotkou AT207 a GSM modulom vás navyše o výsledkoch skúšobných štartov, aktuálnom stave či nutných štartoch informujú prostredníctvom aplikácie v smartfóne.

 

Aký výkon budete potrebovať?

 

Výkon záložných agregátov výrobcovia udávajú v kVA, ktoré si sami ľahko prepočítate na kW. U jednofázových elektrocentrál ide o jednoduchý výpočet 1 kVA = 1 kW, pri trojfázových kvôli účinníku počítajte s tým, že 1 kVA = 0,8 kW.

 

Potrebný výkon záložného zdroja spočítajte súčtom príkonov všetkých zariadení, ktoré sú pre vás kriticky dôležité a musia počas výpadku zostať v prevádzke. K výslednému číslu pripočítajte 10% rezervu. Dávajte ale pozor, pretože pri výpočte potrebného výkonu záleží aj na type spotrebičov.

 

U niektorých spotrebičov totiž nie je požadovaný príkon konštantný. Ide o indukčné, kapacitné a ďalšie prístroje s tvrdým rozbehom, ktoré pri štarte elektromotora vyžadujú až 5x viac, než majú napísané na štítku. Jedná sa napríklad o chladničky, kompresory a čerpadlá – ak chcete napájať aj tieto spotrebiče, musí byť výkonová rezerva zdroja oveľa vyššia. Rádovo v stovkách percent.

 

Bežnému rodinnému domu napriek tomu stačí záložný agregát o výkone 6-8 kVA. Ešte raz totiž zdôrazňujeme, že pri výpadku je potreba napájať len zariadenia kriticky dôležité, nie všetky. Pre tieto účely je dobré, keď s variantom záložného zdroja počítate už pri budovaní elektroinštalácie a vytvoríte si tzv. záložný okruh, na ktorý pripojíte všetky dôležité spotrebiče a záložný generátor.

 

Dátové centrá, nemocnice a veľké firmy už budú potrebovať zdroj oveľa výkonnejší, napríklad česká firma MEDVED ponúka ATS s celkový prevádzkovým výkonom 22 kVA. Takéto zariadenie už pokryje potreby veľkého rozsahu.

 

Ako je to s reguláciou napätia?

 

U ATS býva bežné, že s ich pomocou napájate prístroje citlivé na kolísanie napätia. Je preto dobré vyberať prístroje s AVR (Automatic Voltage Regulator), čo zaručuje, že napätie elektrocentrály bude kolísať v maximálnom rozmedzí +/- 2 %.

 

Záložná elektrocentrála bez AVR má výkyvy napätia niekoľkonásobne vyššie, čo je napríklad pre počítače alebo jemnú elektroniku nežiaduce. A len pre porovnanie – v bežnej rozvodnej sieti napätie kolíše v rozmedzí +/- 8 %.

 

Aký zvoliť motor?

 

Väčšina záložných agregátov sa predáva s benzínovým alebo dieselovým motorom. A za nás rozhodne odporúčame benzínové.

 

Benzínové motory sú lacné na obstaranie i prevádzku a navyše majú dostupný a jednoduchý servis. Dieselové motory majú síce nižšiu spotrebu, ale ich obstarávacia cena je dvojnásobná. A keďže záskoková automatika nebýva v prevádzke príliš často, v úspore na prevádzke sa vám vysoká obstarávacia cena najskôr nikdy nevráti.

 

Pozerajte sa tiež na výrobcu motora, zo skúseností odporúčame hlavne Hondu alebo Vanguard. Sú to spoľahliví výrobcovia, ktorí u nás majú ľahko dostupný servis.

 

Kam ATS umiestniť?

 

Záložné generátory najčastejšie umiestňujeme do garáže, skladu alebo pivnice. V takom prípade musíte odvádzať splodiny – pomocou kvalitného odvetrávania, vyvedením výfuku mimo hlavný priestor alebo vytvorením núteného odťahu ventilátorom.

 

Ďalšou možnosťou je umiestniť agregát von, kde vás nebude rušiť hlukom ani splodinami. V takom prípade ho ale dajte pod prístrešok, aby ste ho ochránili pred vetrom, snehom a dažďom.

 

 

Zobrazit automatické záložné zdroje